Ahojte, Angličáci!

Poďme si dnes trochu predstavovať 🙂

Nastal ten deň D, nachádzate sa v areáli Rozálka a do vášho angličákovského štartu zostáva pol hodiny. V ideálnom prípade práve začínate svoje telo poctivo rozcvičovať. Ak vám ide o umiestnenie alebo čo najlepší výsledok, tak by ste mali mať túto časť už za sebou a pol hodiny pred štartom sa venovať už rozklusu a bežeckej abecede.

Ak ste na pretekoch prvýkrát, hormóny napätia pravdepodobne hrajú svoju rolu a šteklenie motýľov v bruchu taktiež. Zažívate predsa novú situáciu, napätie stúpa, pričom moderátor na pretekoch často rovnako pomáha k zvyšovaniu napätia a dáva vám vedieť, že o chvíľu to príde. A vy vlastne poriadne netušíte, čo príde. Hecujú vás pred štartom a pretekárska energia a energia zážitku sa stupňuje. Rozhliadate sa okolo seba, čo sa deje, pozorujete tých, ktorí už odštartovali, alebo tých, čo sa blížia k cieľu a čoskoro to budú mať celé za sebou. Rušivých momentov je pred štartom dostatok. Adrenalín v našom tele robí svoju prácu tak, ako má, a bežne sa stáva, že nás pred štartom pošle na toaletu niekoľkokrát. Napätie stúpa ešte viac, lebo pri pohľade na hodinky človek zisťuje, že mu do štartu zostáva zrazu len 15 minút. Po odstátí radu na toalete je to už len 10 minút a pódiová rozcvička sa už takisto blíži ku koncu a vy sa máte dostaviť na štart. Pokrúžite jednou rukou, potom druhou, urobíte pár drepov, aby sa nepovedalo, pritiahenete nohu k zadku, pričom ju pri ňom držíte zbytočne dlho, kým sa rozprávate s kamarátmi. Postavíte sa na štart, trochu poskackáte, lebo to tak robia všetci, a potom stojíte a čakáte so svojimi kamošmi na odpočítavanie a následný štart.

Takýto scenár vídam na pretekoch často. Býva, žiaľ, bežný, preto o ňom píšem a sama som rovnako na vlastnej koži raz zažila situáciu s časovou tiesňou a nie príliš dôslednou rozcvičkou. Síce som obišla bez zranenia, no polovicu trate sa mi bežalo veľmi ťažko, až kým sa moje telo dostatočne zahrialo a naštartovalo.

No poďme späť na štart. Ako tam stojíte a čakáte, dav pretekárov spolu s vami zrazu vyštartuje. Aj keď ste sa rozhodli preteky si užiť a čakajú vás úseky, ktoré si možno odkráčate, štart to nebude. Na štarte sa totiž beží, či chcete, alebo nie, davová energia býva v tomto prípade obrovská a vy sa nechávate strhnúť štartovým a bežeckým zážitkom. Ak ste sa dôsledne rozcvičili a rozklusali, vaše telo je spokojné a je pripravené si preteky užiť, nech už výsledok dopadne akokoľvek. Ak sa však stala situácia s nedôslednou rozcvičkou alebo nebodaj so žiadnou, vaše telo práve zažilo jednoducho povedané šok.

Detailne povedané – šok zažilo vaše srdce a celý srdcovo-cievny systém. Povedané „šoférskou“ terminológiou zaradili ste z dvojky rovno na päťku. Otázka na vás: Urobili by ste to vo svojom aute? Vyskúšali ste to niekedy urobiť svojmu autu? Svojim telám to, žiaľ, robiť zvykneme. Na štarte máme pulz vďaka napätiu možno maximálne 90 a zrazu nepripravený vyletí do obrovských výšin. Opakujem – z dvojky zaradíme na päťku. A kým sa z toho naše telo spamätá, trvá mu to často minimálne tých 20 minút zanedbanej rozcvičky a prvé kilometre na trati sa jednoducho trápi a vy tiež.

A toto je prvý dôvod, prečo je rozcvička dôležitá. Rozcvičkou totiž dáme svojmu srdiečku ešte pred štartom vedieť, že zažije záťaž, že sa s ním bude niečo diať, že nebude v pokoji, a že pôjde do vysokých pulzov, čiže bude vykonávať rovnako preň fyzickú prácu ako my na trati. A práve dôslednou rozcvičkou ho na to pripravíme a postaráme sa o to, aby nemuselo zažiť šok. Vykonáme tak od zahriatia celého tela v nižšej pulzovej frekvencii až po bežeckú abecedu, rozklus a ľahší krátky špint, počas ktorého postupne zahrejeme srdcovo-cievny systém až do vysokého pulzu. Následne si tesne pred štartom udržiavame pulz v kardiozóne napríklad spomínaným dôležitým skackaním alebo jumpovaním a snažíme sa nestáť len tak a čakať, kým vyštartujeme, aby nám neklesol do úplného pokojového režimu.

Druhým dôvodom, prečo sa je potrebné dôsledne rozcvičiť je, aby sme mali pripravené a zahriate aj svoje svaly, šľachy, úpony a kĺby. Napríklad ak vyštartujeme nerozvičení so stuhnutými alebo slabo prekrvenými šľachami a úponmi, pri behu im spôsobíme rovnaký šok ako srdiečku – napríklad členkom či achilovkám – a zvyšujeme si tak riziko zranenia. Na Angličáku a celkovo prekážkových behoch nás čaká nerovný terén a verím, že nikto by nechcel skončiť s vyvrtnutým členkom alebo so zraneným kolenom. Rozcvičením a zahriatím svalov zvyšujeme ich rozsah pohybu, čo nám zasa pomôže pri zdolávaní prekážok, napríklad pri preskakovaní stien, nosení bremien, plazení sa atď. Nerozcvičené a stuhnuté svaly prirovnám opäť k šoférskej predstave. Vaše svaly, šľachy, úpony a kĺby majú zatiahnutú ručnú brzdu. Otázka na vás: Šoférovali ste už auto so zatiahnutou ručnou brzdou?

Verím, že so zatiahnutou ručnou brzdou sa už nebudete chcieť postaviť na štart nášho Angličáka a že rovnako nebudete chcieť šokovať svoje telo preradením z dvojky na päťku. Moje odporúčanie teda je: vyhraďme si pred pretekmi na rozcvičku dostatočný čas a rovnako ju využívajme aj v bežnom živote. Rozcvičeným a zahriatym telom si totiž zlepšujeme aj jeho kvalitu. Napríklad pri práci v záhrade, v domácnosti alebo keď sa zobudíme ráno stuhnutí.

Do rozcvičovania, Angličáci!

Alex